[DB] Bod klamu

Dávno pradávno si pamätám ošiaľ okolo Da Vinciho kódu. Vtedy som, dá sa povedať, tomu podľahol a dobrodružstvo Róberta Langdona som prečítal. Rovnako aj prvý diel Anjeli a Démoni. Obe knihy sa mi už za mojich mladých čias zdali ako šedý priemer. To bolo inak dosť neobvyklé, lebo často som takéto príbehy prežíval. Stačí keď si spomeniem na Pána Prsteňov :).

wp_20161218_14_39_48_pro

Ešte predminulý rok som si k objednávke z kníhkupectva pribalil aj ďalšiu knihu od Dana Browna s názvom Bod klamu. Kniha bola napísaná ešte predtým ako Browna spoznal celý svet a netočí sa ani okolo vymysleného profesora Langdona. Hlavná hrdinka je slečna Rachel Sextonová, ktorá pracuje pre vymyslenú tajnú organizáciu Spojených štátov NRA. Organizácia podlieha de facto priamo prezidentovi a Rachel pripravuje pre Biely dom analýzy spravodajstva. Vtip je v tom, že jej otec, s ktorým nemá práve dobré vzťahy, senátor Sexton bojuje proti súčasnému prezidentovi v predvolebnej kampani. Senátor postavil celú svoju kampaň na dehonestácii NASA (tej nefiktívnej organizácií).

Kniha sa začína tým ako NASA pri pozorovaní okolia severného pólu nájde anomáliu a na základe nej meteorit. Na tom by nebolo nič zvláštne, ale v meteorite sú skameneliny organizmov. Čo by znamenalo potvrdenie života inde ako na Zemi. Prezident vyšle Rachel za polárny kruh, kde má spolu s ostatným civilným personálom nález buď potvrdiť, alebo vyvrátiť. Tu začína mierne akčný príbeh s politickými intrigami a slabou dávkou science fiction.

Na rovinu poviem, že kniha sa mi vôbec nepáčila. Dej mi prišiel úplne neskutočný a v zásade aj veľmi predvídateľný. Postavám chýbala hĺbka, ani ma nezaujímalo ako to s nimi skončí, lebo som úplne nerozumel, prečo konajú ako konajú. Občas príbeh posunulo dopredu podľa mňa úplne absurdné konanie. Rovnako toľko šťastných náhod ako v tejto knihe… prišlo mi to až také umelé a nepremyslené. Ako oddychové čítanie, na ktoré hneď zabudnem, asi OK. No aj tu sú myslím lepšie kúsky.

[RG] Hodvábnik

Po dlhom čase som sa dostal k pokračovaniu detektívnej série od Roberta Galbraitha. Znovu sa stretávame so súkromným detektívom Cormoranom Strikeom. Po úspešnom vyriešení prípadu z predošlej knihy sa mu začína dariť. Pracuje pre bohatých klientov a pomaly sa dostáva z dlhov. No jedného dňa k nemu príde manželka nie veľmi úspešného spisovateľa, ktorá chce aby Cormoran našiel jej partnera. Žena peniaze nemá, ale Cormoran sa jej rozhodne pomôcť, najprv skôr z roztopaše, neskôr z ľútosti a nakoniec aby si dokázal, že stále niečo vie a trochu nahneval políciu. Prípad sa pomaly zamotáva, ukáže sa, že nejde o obyčajné zmiznutie, ale o premyslený a chladnokrvný zločin.

wp_20161008_12_23_51_proAko predchádzajúci diel aj Hodvábnik je klasická detektívka, ktorá dáva viacej dôraz na samotný prípad ako na hlavného hrdinu. Vyskytuje sa tu viacej pasáži, kde sa rieši vzťah detektíva k svojej bývalej snúbenici a k terajšej asistentke Robin. Dosť miesta sa venuje aj konfliktu medzi Robininim budúcim manželom a jej záľubou v detektívnej práci a istej náklonnosti ku šéfovi.

Samotný prípad je trochu menej premyslený ako vo Volaní kukučky. Na záver mi prišiel trochu absurdný a priveľmi umelý. Mal som tomu celkom problém uveriť. Navyše niektoré pasáže sú celkom zvrhlé v opisovaní zločinu a prílišnej brutalite. Stále sa mi páčila celková skladba a pomer koľko sa venuje autorka prípadu a koľko samotnému detektívovi. Dozvedáme sa viac zo života Cormorana, no vždy je to skôr podfarbenie, ako hlavný motív.

Stretávame nevlastného brata, ktorý mal veľmi ľahký život, keďže ich spoločný otec rocker Rockeby sa k nemu priznal a zahrnul ho bohatstvom a luxusom. Ďalej s Cormoranovím bratom v zbrani, ten teraz pracuje pre metropolitnú políciu a kvôli prípadu to začne medzi nimi škrípať. Do tretice z rodinných príslušníkov sa objaví aj sestra Lucy, ktorá by sa rada zahrala na dohadzovačku, no Cormoran to celkom pokazí.

Kniha som prečítal veľmi rýchlo, ale nepáčila sa mi až tak ako predchádzajúci diel. Taký jemný nadpriemer, v istých pasážach skôr tvrdý priemer.

Ešte poznámka na záver. Prípad je z prostredia londýnskych vydavateľov a autorov kníh. Dúfam, že autorka nepíše z vlastnej skúsenosti, lebo inak to v Londýne musí byť hrôza písať knihy.

[EAP] Tri prípady detektíva Dupina

Pri tejto knižke som sa celkom popálil, nie preto, že by nebola dobrá, ale preto, že som všetky tri poviedky v nej už vlastne čítal. Názvy mi moc nehovorili, ale hneď ako som sa začítal, bolo mi to až priveľmi povedomé. Edgar Allan Poe je známy hlavne pre svoje hovorové poviedky a básne. Tri prípady detektíva Dupina sú skôr detektívkou na obraz Sherlocka Holmesa. August Dupin je excentrický obyvateľ Paríža, ktorý s ľahkosťou rieši prípady nad silu tamojšej polície. Je to archetyp detektíva používajúceho predovšetkým logické myslenie a nie fyzickú zdatnosť. Niektoré fakty a úvahy sú na dnešnú dobu trochu zvláštne (napríklad obviňovanie matematikov z toho, že vlastne nevedia myslieť a klamú ostatných), ale inak sú závery logicky vyplývajúce z predpokladov a známych faktov.

wp_20160820_12_48_17_pro

Prvý príbeh (Vraždy na ulici Morgue) sa sústredí na brutálnu vraždu dvoch žien v ich príbytku, kam sa nikto nemohol dostať nepozorovane ani dnu ani von. Väčšina poviedky je písaná formou úryvkov z novín, na základe ktorých Dupin spolu so svojím spoločníkom (rozprávačom) prídu na to čo sa stalo.

Ďalšia, najrozsiahlejšia novela (Záhada Marie Rogêtovej), je o vražde mladej ženy, ktorá zaujme celé mesto a nikto ju nevie vyriešiť. Dej je koncipovaný na základe skutočnej udalosti a to vraždy Mary Cecilia Rogersovej, ktorú našli mŕtvu v Hudson River. Keďže tento trestný čin ostal dlho nevyriešení, Poe sa pokúšal o vyriešenie na základe svojich analytických schopností a zapísal ho do tohto diela. Podľa mňa veľmi dobrá detektívka a určite vrchol tejto knihy.

Posledná poviedka (Odcudzený list) je skôr taká oddychová. Istý minister má istý list, ktorý polícia túži potajme získať, ale ani po prehľadaní celého domu ministra ho nevedia nájsť. Takže s veľkou nevôľou sa policajný prefekt obráti na Dupina.

Rád som si tieto poviedky prečítal znovu, určite odporúčam všetkým, ktorý majú radi Sherlocka a Poirota.

[PA] Piešťanská spojka 2: Pomsta

Knihu Piešťanská spojka od Petra Adameckého (nedávno som o nej písal) som kúpil rovno v dvojbalení s druhým dielom s podtitulom Pomsta. Začal som čítať s veľkými očakávaniami. Prvý diel bol príjemný špionážno politický thriller s jemnou dávkou akcie a s trochu väčšou dávkou humoru. Niektoré vymyslené postavy sa až príliš podobali na reálne slovenské osobnosti politického a spoločenskej života.

20160607_053512050_iOSKniha je síce pokračovanie, no skôr také voľné. Vracajú sa staré známe postavy, ako pracovník Slovenskej tajnej Služby Vlado a jeho bývalý spolužiak a kamarát exkriminálnik Roman. Samozrejme nechýba ani kultový prezident Jano. Vodca našej krajiny  dostáva oveľa viacej priestoru a stáva sa kľúčovou postavou v deji knihy. Ten si bral veľkú inšpiráciu v Ukrajinskej “vojne” na Kryme. Samozrejme rovnako ako v predošlom dieli sú Rusi tí zlí a Američania tí dobrí. V knihe sa bojuje na južnom Slovensku. Nechcem prezrádzať veľa z fabuly, no vyvinie sa tu národnostný konflikt medzi Maďarmi a Slovákmi.

Môj hlavný problém s knihou je práve táto neznášanlivosť. Áno, obe strany sú tam vykreslené surovo a v podstate ekvivalentne. No písať o tom ako Slovenská armáda vyvraždila Maďarskú obec a ako Maďarskí separatisti pozbierali Slovákov na  juhu krajiny, mučili ich a potom obesili mi už príde trochu moc. Ako keby knihe chýbali isté hranice.

Samotný dej nie je skoro vôbec prekvapivý. Rovnako aj štýl písania je taký jednoduchší. Naproti tomu humor je veľmi dobre zvládnutý a naozaj som sa chvíľami aj smial. Čo všetko  robí z knihy celkom oddychovku. Nebyť toho námetu aj by som knihu odporučil. No téma Maďarov na južnom Slovensku je stále celkom zneužívaná rôznymi skupinami na získanie podpory. Preto si nemyslím, že je dobrý nápad ešte tomu pridávať. Jedno malé mínus dostáva kniha ešte za chýbajúce rozuzlenie, na to si čitatelia musia prečítať aj ďalší diel…

[BF] Niekedy stačí jeden slnečný lúč

Ešte minulé Vianoce som dostal túto útlu knižočku s príbehmi na zamyslenie a potešenie duše. V „návode“ ku knihe je rada, netreba ju celú prečítať za jeden večer, skôr postupne príbeh po príbehu. Vzal som si odporúčanie k srdcu. Čítal som veľmi pomaly a bohužiaľ aj nepravidelne.

20160427_054547848_iOSPríbehy sú fajn. Jedna, dve strany, ktoré poukážu na problém v súčasnej spoločnosti, ozrejmia medziľudské vzťahy, alebo jednoducho prezentujú ako byť lepším človekom. Najviac ma oslovil príbeh v podstate o tom ako žiaden majetok a peniaze nevyvážia hodnotu citu k inému človeku.

Autor Bruno Ferrero je katolícky kňaz. No nemyslím, že to má veľký vplyv na hodnoty z príbehov. Pokojne to mohol napísať aj mimozemšťan a nijak by to neubralo na ich aktuálnosti a expresívnosti.

Čo viac k tomu napísať? Kniha sa mi páčila a určite je to dobrý darček pri akejkoľvek príležitosti.

Prezentácia Modern C++

Minulý rok som pripravoval a prezentoval prezentáciu o modernom C++. Rozhodol som sa ju sprístupniť pre všetkých tu na svojom blogu. Hlavnou témou je obrovské množstvo zmien, ktoré za posledné roky C++ absorbuje. Začína to štandardom C++11. Pribudli do jazyka range based for loops (v iných jazykoch nazvané aj foreach cykly) a automatická dedukcia typov. Dostanem sa aj k rozšíreniam štandardnej knižnice a pár trikom.

first

Prezentácia sa sťiahne kliknutím na obrázok.

Chcel by som poďakovať kolegovi Jozefovi Kosoru za opravy faktických chýb a Ladislavovi Bencovi za skontrolovanie angličtiny.

Creative Commons License
Modern C++ presentation by Peter Koscelanský is licensed under a Creative Commons Attribution-ShareAlike 4.0 International License.

[OSN] Kladivo na čaroděje 7: Síť přízraků

Keď niekam idem väčšinou si odtiaľ prinesiem buď fľašu miestneho vína, alebo knihu. Tá už miestna byť nemusí. Takto som si aj minulý rok v Žiline kúpil mne totálne neznámu knihu zo série Kladivo na čaroděje od autora Ondřeje Nečasa. Asi som mal zatemnenie mysle. Lebo inak si nedokážem vysvetliť, prečo som si kúpil siedmu inštaláciu v sérií a nie prvú.

20160213_150323802_iOS
Dej sa našťastie dal pochopiť aj bez predchádzajúcich znalostí miestnej mytológie. I keď nazývať to dejom je možno trochu prehnané. Taký priemerný štandard B-čkového fantasy. Udalosti knihy sú zasadené do súčasnej Prahy, kde sa okrem turistov promenádujú upíri, černokňažníci, pekelné bytosti a samozrejme zlo najväčšie motivační rečníci. Félix Jonáš je typický antihrdina. V podstate sa snaží hlavne prežiť a keď už sa musí miešať do záležitosti iných ľudí, tak sa aspoň uistí, že naprázdno neodíde.

Čím sa kniha snaží zaujať je humor. Povedal by som, že jej to aj celkom ide. V jednej časti sa spolu stretnú Félix Jonáš, Buffy premožiteľka upírov, čiernobiely Tarzan, primár Sova z Nemocnice na okraji mesta a, aby sme to mali kompletné, Benedict Cumberbatch. Viac asi ku knihe ani netreba dodávať, netreba očakávať veľa a možno budete príjemne prekvapený.